Digitálne, analógovo alebo hybridne?

O úrovni digitalizácie v cestnej nákladnej doprave Príspevok profesora Dr. Christiana Killeho

zdieľať na:
01.09.2020
Fotografia profesora Dr. Christiana Killeho

Možno vôbec na tému „digitalizácia v cestnej nákladnej doprave“ napísať niečo nové? Alebo už bolo všetko povedané až na to, že sa nevyjadril každý? Digitalizácia je už veľmi rozšírená a silná, do podvedomia však napriek tomu stále ešte neprenikla dostatočne, preto je nevyhnutné sa ňou ďalej zaoberať.

Možno vôbec na tému „digitalizácia v cestnej nákladnej doprave“ napísať niečo nové? Profesor Kille je presvedčený, že to možné je. Digitalizácia totiž stále ešte neprenikla dostatočne do podvedomia. Treba najmä vyzdvihnúť príklady, v ktorých malé a stredné firmy úspešne realizovali projekty digitalizácie. To iným firmám ukazuje, že sa vyplatí odvážiť sa k nevyhnutnému kroku smerujúcemu k posilneniu digitalizácie.
zdieľať na:

Priemer namiesto digitálnej špičky? Alebo predsa len zlé vzory?

Na rozdiel od mnohých dotazníkových skúmaní a výsledkov štúdií nepovažujem logistiku ako celok za nepriateľa inovácie, ani si nemyslím, že nemá o digitalizáciu záujem. Možno je to skôr môj osobný prístup, ktorý sa dá vysvetliť skúsenosťami z komunikácie s veľkým počtom firiem ponúkajúcich služby v logistike. Pri anketách v logistike totiž treba prihliadnuť na jednu skutočnosť: Trh s logistickými službami pozostáva z desiatok tisíc firiem – presnejšie povedané zo 70.000 vrátane 12.500 firiem v oblasti kuriérnych, expresných a balíkových služieb. Z toho priamo na cestnú nákladnú dopravu pripadá 35.000 (bez kuriérnych, poštových a balíkových služieb, ktoré vzhľadom na svoju štruktúru zaujímajú zvláštne postavenie). Tie predstavujú 50 percent firiem na trhu logistických služieb, ale tvoria len niečo nad 20 percent obratu. To sa odráža aj v štruktúre v štúdii „Top 100 v logistike“: Firiem, ktorých obrat presahuje 50 mil. €, je 200 až 250. Z toho vyplýva, že z 99,5 percent ide o malé a stredné firmy.

Určite to nemôže byť hlavný dôvod skutočnosti, že v niektorých odvetviach, aj keď majú podobnú štruktúru, je úroveň digitalizácie oveľa pokročilejšia. Tieto odvetvia sú však väčšinou priaznivejšie naklonené IT alebo sa orientujú na médiá. Všetky iné tradičné ekonomické odvetvia, ktoré majú takto rozdrobenú štruktúru, čelia podobným výzvam ako logistika.

Aby sme to vyjadrili presnejšie: Digitalizácia pokročila v logistike rovnako ako napríklad v odvetví obchodu. Existuje mnoho priekopníckych firiem, hlavne také, ktoré so svojimi výrobkami obchodujú čisto na elektronickej báze a trh prevetrávajú a menia. Tým, kto trpí, sú tradičné obchody v centrách miest, ktoré sú spravidla malými a najmenšími firmami. A je tu aj zjavná jedna paralela: Týmto obchodníkom chýbajú buď finančné možnosti, alebo praktické schopnosti, aby realizovali presvedčivú digitalizáciu, ktorá prinesie výhody ich zákazníkom.

Triedne rozdiely? Financie ako rozhodujúci faktor

Podobné je to na trhu logistických služieb. Kým najväčší hráči v logistike s obratom 100 mil. € a viac spúšťajú pilotné projekty a digitalizačné iniciatívy, malým podnikom v cestnej nákladnej doprave chýbajú ‒ a sme opäť pritom ‒ finančné možnosti a praktické schopnosti. Izolovaný pilotný projekt, pri ktorom sa skúma možnosť rozšírenia na celú firmu, zahŕňa v absolútnych číslach pevnú investičnú sumu, ktorá príliš nezávisí od veľkosti podniku. V pomere k obratu alebo k celému investičnému rozpočtu to pre veľké firmy môže byť zanedbateľná suma ‒ pre malé a stredné podniky sú však takéto sumy zásadné. Z toho vyplýva skutočnosť, že úroveň digitalizácie top 100 logistických firiem je v pomere k mnohým iným odvetviam veľmi vysoká. Úroveň digitalizácie zostávajúcich 99,5 percent je z uvedených dôvodov veľmi nízka.

Priemer a špička: viac príkladov najlepšej praxe zo stredne veľkých firiem

Preto sa netreba sťažovať alebo povýšene informovať o logistike v tom zmysle, že toto odvetvie je hlavne v dôsledku vysokého počtu firiem v cestnej nákladnej doprave málo inovatívne a v otázkach digitalizácie pozadu. Ale treba vyzdvihnúť príklady, v ktorých malé a stredné firmy úspešne realizovali projekty digitalizácie alebo z nich profitujú. Tieto príklady dodávajú iným firmám s podobnými rámcovými podmienkami odvahu, aby sa touto úspešnou praxou inšpirovali a odvážili sa k nevyhnutnému kroku smerujúcemu k posilneniu digitalizácie.

Bez triednych rozdielov: spoločný pokrok

To by bola dobrá výzva na záver. Rád by som k tomu však ešte niečo dodal. Jediný a v tomto prípade dôležitý rozdiel oproti iným ekonomickým odvetviam, ako je obchod, je ten, že väčšina týchto malých a stredných podnikov je spojená v sieťach. Mnoho partnerov poskytuje nástroje, ktoré najmä dopravné firmy digitálne integrujú. Že v tomto ohľade z rôznych dôvodov, ako je nevedomosť, nedorozumenie alebo ľahostajnosť, tiež nejde všetko optimálne, je iná téma. Aj tu sa však ukazuje, že zákazník, či už špedícia alebo zasielateľ, so sebou na rozdiel od obchodu prináša možnosti, ako sa do digitalizácie zapojiť. Či už pomocou napojenia na platformy, aplikácií pre mobilné telefóny alebo integrácie telematiky a zákazníckeho IT. Potenciál pre širokú digitalizáciu logistiky a najmä cestnej nákladnej dopravy tu je. Treba ho však uchopiť spoločne.

 

O autorovi:

 Prof. Dr. Christian Kille je profesorom v odbore obchodná logistika a operačný manažment na Vysokej škole Würzburg-Schweinfurt a vyučujúcim na Technickej univerzite v Mníchove. Keď sa tento odborník na logistiku práve nezaoberá kultiváciou dorastu pre ekonomiku, skúma trendy v logistike. Svojimi expertnými znalosťami podporuje zväzy a ministerstvá, ktorým poskytuje prognózy ďalšieho vývoja logistiky v Nemecku. Spojte sa s ním na LinkedIn alebo Xing.

 

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Základom silnej Európy je logistika bez hraníc

Transparentnosť: Výmena paliet v doprave a logistike - na čo je potrebné dávať pozor

Dopravný barometer TIMOCOM: Koronavírusová kríza má za následok drastické poklesy

hore

Súhlasím s používaním cookies na tejto stránke na zobrazenie cieleného obsahu, reklamy a na účely analýzy. Viac informácií