Predĺžená ruka dopravcu v prípade nehody

Väčšina ľudí si myslí, že škoda z prepravy sa rovná „všetko zle“. Pritom existuje množstvo príkladov, kedy sa dá náklad sčasti zachrániť.

Karl A. Selig pracuje ako havarijný komisár už 29 rokov a niekoľko posledných rokov realizuje ďalšie vzdelávanie pre kolegov a budúcich havarijných komisárov. Prevádzkuje kanceláriu v Norimberku a Bad Pyrmonte. Spýtali sme sa ho na jeho povolanie, jeho všedný pracovný deň a príklady z praxe.

TimoCom: Čo je úlohou havarijného komisára?

Selig: Zisťuje, či vznikla škoda z prepravy a v akej výške. V prípade nehody nákladného vozidla sa musí postarať o to, aby bol náklad riadne zabezpečený. Je vlastne takou predĺženou rukou dopravcu na mieste, musí dbať o to, aby sa z tovaru nič nestratilo, aby sa pri odstraňovaní nehody ešte viac tovaru nepoškodilo, aby rýchlo zmizol z diaľnice, bol riadne uskladnený a potom sa dostal ďalej.

TimoCom: Ako sa človek stane havarijným komisárom?

Selig: Názov havarijný komisár, ani jeho anglický ekvivalent surveyor nie sú chráneným profesijným označením, na živnostenskom úrade si môže túto živnosť ohlásiť ktokoľvek. Je však nevyhnutné, aby mal potrebné vedomosti, preto by mal havarijný komisár pochádzať z oblasti znalcov alebo dopravy a logistiky.

TimoCom: A Vy havarijných komisárov tiež vzdelávate?

Selig: Vzdelávať ich nemôžem, pretože nejde o povolanie, pre ktoré by existovala odborná príprava. Ja len odovzdávam svoje vadomosti, ktoré som získal za 29 rokov skúseností v odvetví. Vysvetľujem im čo je dôležité, ako sa dostanú k informáciám a aké informácie potrebuje ich zadávateľ.

TimoCom: Ak má plno naložené nákladné vozidlo nehodu, celý náklad sa potom aj tak odpíše, alebo nie?

Selig: Nie, to vôbec nie. Napríklad v prípade čerstvého mäsa. Tam možno často zachrániť 70-80 percent, niekedy dokonca 100 percent nákladu.

TimoCom: Posudzujete aj škodu na príslušnom vozidle a otázku zavinenia?

Selig: Škoda na vozidle ma v tej chvíli nezaujíma. A otázka zavinenia ma zaujíma len do tej miery, či bolo príčinou nehody chybné naloženie alebo či bol náklad nedostatočne zabezpečený. To potom samozrejme zaznamenám, ale o otázke viny rozhoduje polícia a súd, nie havarijní komisár.

TimoCom: Ale pri škodách z prepravy ide predsa o vinu, alebo nie?

Selig: Samozrejme tiež venujeme pozornosť tomu, čo kto pokazil, alebo urobil zle alebo niečo zabudol urobiť.

TimoCom: Práve, to je predsa Vaša najdôležitejšia otázka: Kto zaplatí škodu?

Selig: Nie. My nerozhodujeme o tom, kto zaplatí škodu. My len konštatujeme fakty, na základe ktorých potom druhí rozhodujú o tom, kto škodu zavinil. Nikomu teda vinu neprisúdime, len spíšeme, čo kto urobil a čo kto mal urobiť.

TimoCom: Pracujete tak, že výsledok je tendenčne v záujme zadávateľa?

Selig: Nie. Naša práca je neutrálna. Na neutralitu kladieme maximálny dôraz.

TimoCom: Pomohla táto neutrálna práca už vodičom a dopravným firmám z problémov? Pri škodách z prepravy sa väčšinou automaticky povie, že za to môže vodič.

Selig: To je pravda. 80 percent všetkých škôd z prepravy sú škody, ku ktorým dôjde z dôvodu chybného plánovania. Ak zistíme, že vodič urobil všetko správne a dodržal všetky predpisy, potom musí byť na vine niekto iný.

TimoCom: Môžete to, prosím, vysvetliť na nejakom príklade?

Selig: Mäso bolo na troch miestach naložené ako hlbokozmrazený tovar a po troch dňoch dorazilo k zákazníkovi pokazené. Zistili sme, že tovar sa nepokazil počas prepravy preto, že by vodič napríklad chybne nastavil chladiaci agregát, ale preto, že bol moc teplý pri nakládke. To možno zistiť na základe teplotných rozdielov, času prepravy a pokiaľ sa presvedčíme o tom, že je chladiaci agregát v poriadku.

TimoCom: Ak stojím s nákladným vozidlom na mieste vykládky a povedia mi: „Ten tovar je poškodený, to si od teba neprevezmeme, ty si ho poškodil...”

Selig: To sa stáva často...

TimoCom: Čo mám robiť? Pôjdem domov a počkám, až Vás bude informovať poisťovňa?

Selig: Najlepšie bude, pokiaľ mi zavoláte ihneď. Potom totiž môžem ihneď vyraziť, som v priebehu jednej až dvoch hodín na mieste a môžem sa na to pozrieť. Ak ma zavolá až poisťovňa a ja sa k tomu dostanem až o 2-3 dni neskôr, potrebujem krištáľovú guľu.

TimoCom: To potom nemôžete vykonať vôbec žiadne šetrenie?

Selig: Môžem, aj vtedy možno na základe údajov, ktoré získam od zúčastnených, urobiť celý rad záverov. Avšak je pochopiteľne lepšie, ak sa na škodu môžem čo najskôr pozrieť sám.

TimoCom: Pokiaľ vznikne škoda z prepravy, niektorá poisťovňa ju zaplatí, len ešte nie je isté, ktorá to bude. Ak Vám zavolám, tak od Vás každopádne dostanem faktúru za Vašu prácu, takže predsa vždy riskujem, že mi vzniknú ešte vyššie výdavky.

Selig: To sa môže stať. Ale často stačí vopred zavolať poisťovni, môže zavolať šéf alebo aj ja sám. Pokiaľ nie je otázka škody zrejmá, poisťovňa sama bude mať záujem na tom, aby ju objasnila a jej náklady boli čo najnižšie (alebo aby získala odškodnenie od vinníka). Preto často už vopred prisľúbi, že náklady na moju činnosť uhradí.

TimoCom: Ako nájdem havarijného komisára?

Selig: Na internetových stránkach Združenia nemeckých poistiteľov je umiestnený zoznam všetkých havarijných komisárov. http://www.tis-gdv.de/tis/hk_verzeichnis/hk.php

Tiež na internetových stránkach veľkých poisťovní sú tieto zoznamy k dispozícii. Alebo mi jednoducho zavoláte.

http://www.havarie-buero.de/ Pokiaľ je to pre mňa príliš ďaleko, môžem zabezpečiť kolegu na mieste. Vďaka svojim seminárom a dlhoročnej činnosti mám dostatok kontaktov. Spracovávame dokonca škody z prepravy v Rumunsku.

TimoCom: Čo urobím, ak sa mi taká škoda z prepravy stane v zahraničí? Uveďme príklad: Stojím na rampe niekde vo Francúzsku a zákazník nechce prevziať tovar, pretože tvrdí, že som ho nechal zničiť. Nehovorím miestnym jazykom a ani neviem, ako by som našiel nejakého francúzskeho havarijného komisára.

Selig: Ak Vás nenapadne vôbec nič iné, stačí mi zavolať a ja pomôžem. Vyrozumel by som miestneho francúzskeho kolegu a spojil by som Vás s ním. Havarijní komisári sú na celom svete a sú dobre prepojení, takže by som mohol niekoho nájsť kdekoľvek. Či už je to Bielorusko, Albánsko alebo Kirgizsko. Niekde to ale trvá trochu dlhšie, než sa niekto dostaví.

TimoCom: A čo sa stane, ak nastane opačný prípad? Keď v Nemecku stojí na rampe rumunský alebo poľský vodič, ktorý nerozpráva po nemecky a potrebuje takú pomoc?

Selig: Tím môžem takisto pomôcť. Pokiaľ mi niekto taký zavolá, stačí mi, ak rozoznám príslušný jazyk a dotyčný by mal vedieť minimálne povedať slovo „Transportschaden“. Potom mu môžem sprostredkovať niekoho, kto mu počas krátkej chvíle zavolá v jeho materinčine.

TimoCom: Odporučili by ste teda vodičom, aby v prípade spornej škody z prepravy vždy prizvali havarijného komisára?

Selig: Minimálne im odporučím, aby k tomu prehovorili svojho disponenta alebo šéfa. O tom jeden príklad: Keď sa pred mnohými rokmi v Erfurte stavala budova durínskej vlády, trval jeden z vodičov nákladného vozidla na havarijnom komisárovi. Kvôli cestám, ktoré boli vtedy ešte vo veľmi zlom stave, som išiel do Erfurtu päť hodín. Náklad vozidla sa skladal z antikorózneho vzduchového kanálu, ktorý mal byť umiestnený na podzemné garáže. Časť bola veľmi silno poškrabaná a príjemca to reklamoval ako škody z prepravy. Vodič sa tvrdo bránil voči tomu, aby bol diel zložený predtým, než sa na to pozriem. A to bolo vtedy tiež to jediné správne, čo mohol urobiť. Pretože škrabance vznikli kvôli tomu, že zasielateľ rúry nesprávne zabezpečil, a to síce len v jednom smere. Bola to teda jednoznačne chyba zasielateľa a nie vodiča. Pokiaľ by vodič splnil pokyny pracovníkov na stavbe a nechal by diel zložiť, a hneď by pokračoval v ceste, nikto by mu to neveril. Škodu sa tak podarilo prisúdiť tomu pravému. Také prípady sú bohužiaľ časté. Dnes by pochopiteľne mohol zabezpečenie nákladu vyfotografovať, vtedy to ale ešte nebolo tak jednoduché.

TimoCom: Pokiaľ škoda nie je tak veľká, aby sa oplatilo volať havarijného komisára alebo ak to nechce šéf alebo disponent, čo by ste potom ešte vodičovi poradili?

Selig: Pokiaľ vznikne škoda a nezavoláte havarijného komisára, potom aspoň presne napíšte na dodací list, čo sa stalo a na ktorej palete presne. Nestačí napísať: „Jeden balík spadol, poškodený“. Pretože to za dva dni nikomu na nič nebude. Lepšie je presne opísať, o ktorý balík ide, čo presne sa poškodilo a aký je rozsah škody. A najlepšie ešte vyfotografovať, aj keď to bude len fotka v mobile.

TimoCom: Existujú také prípady, že má byť odpísaný celý náklad a Vy ešte môžete zachrániť jeho časť, pretože zďaleka nie je poškodené všetko?

Selig: Áno, to je náš denný chlieb. Väčšina ľudí si myslí, že škoda z prepravy sa rovná „všetko zle“. Pritom existuje množstvo príkladov, kedy sa dá náklad sčasti zachrániť. Alebo tiež kompletne, pokiaľ možno doložiť, že vlastne k žiadnej škode z prepravy nedošlo alebo že škoda pre tovar nie je vôbec relevantná. Príklad: Mali sme náklad piatich paliet kovových puzdier pre veľkú strojársku firmu, ktoré pri prekládke spadli z rampy. A nikto ani neskontroloval, či je tovar poškodený. Rovno ho postavili do rohu s tým, že je to totálna škoda. Dostal som sa tam až po 13 mesiacoch na posúdenie a zistil som, že puzdrá mali tak hrubé steny, že sa pádom vôbec nemohli poškodiť. Špeditér tak ušetril 18.000 euro škôd z prepravy.

TimoCom: Čo bola najdrahšia škoda, ktorú ste mali posúdiť?

Selig: Volá mi firma a hovorí, že majú škodu z prepravy vo výške 40 miliónov eur. Nakoniec sa ukázalo, že škoda predstavovala celých 3000 eur. Išlo o veľký stroj, ktorý mal byť odoslaný do zahraničia a bol uložený v medzisklade. Vlastne bol len zvonka trochu špinavý. Zadávateľ chcel špeditérovi účtovať 40 miliónov a ja som mu musel povedať, že takto to nejde.

TimoCom: Posledná, ale isto dôležitá otázka na záver: Ste dostupný v ktorúkoľvek dennú dobu?

Selig: Áno, to patrí k tomuto povolaniu. Ak sa niečo stane na Štedrý večer o 20 hodine a ja mám práve v ruke darček pre svoju ženu, darček odložím nabok a riešim škodu.